Prvé pouitie reaktívneho stroja v baníctve na Slovensku
Titel:
Prvé pouitie reaktívneho stroja v baníctve na Slovensku
Auteur:
Kladivík Eugen
Verschenen in:
Acta Montanistica Slovaka
Paginering:
Jaargang 2 (1997) nr. 1 pagina's 81-84
Jaar:
1997
Inhoud:
V rokoch 1750 - 1754 bratislavský rodák Andrej Segner robil v Nemecku pokusy s vodnou reaktívnou turbínou, ktorá bola po òom nazvaná Segnerovým kolesom. Segnerovo koleso zdokonalil Leonhard Euler, ktorý zostrojil primitívnu turbínu. Táto nala aj menie praktické uplatnenie. Bratislavský vynálezca Wolfgang Kempelen (1734-1804) priiel na mylienku vyui Segnerovo koleso na èerpanie banských vôd v tých baniach, kde je málo pohonnej vody, ale dostatoène vysoký vodný spád. Na tento úèel bola vhodná v banskotiavnickej rudnej oblasti najmä achta Michal v Hodrui, ktorej dno pod úrovòou Dediènej tôlne cisára Frantika bolo treba odvodni a achtu prehåbi o 116,32 m v súvislosti s razením Dediènej tôlne cisára Jozefa II. Táto tôlòa, v súèasnosti nazývaná Voznická dedièná tôlòa, sa razila v rokoch 1782-1878 na odvodnenie baní v banskotiavnickom rudnom revíre. Èerpacie zariadenie (obr.1), poháòané Segnerovým kolesom, projekène pre achtu Michal pripravil hlavný strojný majster Jozef Chenot. Menovaný bol poverený zabezpeèi i výrobu a montá stroja. [1, 2]. Dozorom nad stavbou reaktívneho èerpacieho stroja poverili 10. mája 1816 profesora Banskej akadémie v Banskej tiavnici, Jozefa Schitku, spolu s banskými radcami J. N. Langom z Hanstadtu a Frantikom Hellom. Po uvedení do chodu sa mal èerpací stroj 14 dní pozorova a jeho výkonnos porovna s vodnoståpcovými èerpacími strojmi. O výsledku meraní sa mala poda správa Dvorskej komore vo Viedni.
Uitgever:
Technical University of Kosice, the Faculty of Mining, Ecolo